Vnútorné svetlo alebo svetlo reflektorov?

    Naše okolie, média, priatelia, známi nás nútia si myslieť, že víťazstvo, byť najlepší, prvý v závode je jediným skutočným legitímnym cieľom. Byť Olympijským víťazom ukazujúcim sa v televíznych správach je znakom najväčšieho dosiahnutia. Ale ako Collen Cannon, svetová špička v triatlone hovorí: „Myslím si, že skutočný závod v ktorom musíme uspieť je závod ako sa stať lepším človekom“. Najdôležitejšou vecou nie je či v sobotu vyhráš závod v San José, ale či ti to pomôže stať sa lepšou ľudskou bytosťou.

    Počul som nádherný príbeh o duchu súťaživosti. Jeden anglický námorný dôstojník sa zotavoval z choroby na vzdialenom ostrove v južnom Pacifiku. Spriatelil sa s domorodým mužom, ktorému sa neustále pokúšal dokázať svoju nadradenosť a nadradenosť svojej kultúry. Pre Angličana, všetko predstavovalo súťaž, od toho kto lepšie zapáli oheň, až po to kto postaví lepší prístrešok. Toto prekvapovalo domorodca, pre ktorého bol život zábavou, ako hra. Jednoducho nechápal intenzitu snaženia Angličana.
    Jedného dňa Angličan vo svojej typickej nálade vyzval domorodca k súťaži. Ukázal na bod vzdialený míľu a pol pozdĺž nádhernej piesočnej pláže a prehlásil „ Budeme súťažiť odtiaľ až po ten vzdialený bod“.
    Domorodec súhlasil. Angličan, ktorý vždy stanovoval pravidlá, zadal podmienky. Budeme trénovať svojím vlastným štýlom, sami, počas dvoch týždňov. Na štrnásty deň budeme súťažiť.
    Keď tento deň prišiel obidvaja zaujali miesta na štarte a Angličan vystrelil do vzduchu zo svojej pištole, a tak odštartoval závod. Zo svojím zvyčajným nasadením tlačil sám seba k hranici svojich fyzických možností, škeriac sa od vynakladanej námahy, hnal sa cez piesok k cieľu lapajúc dych. Vyčerpaný a spotený sa v cieli otočil aby videl ako si vedie jeho protivník.
    K jeho radosti a prekvapeniu domorodec bol ešte len v polovici závodu. Angličan pozoroval jeho elegantný pohyb pozdĺž pobrežia. Domorodec si vykračoval dlhými, pohodlnými krokmi s úsmevom na jeho peknej tvári. Keď nakoniec došiel do cieľa našiel tam Angličana, ktorý poskakoval a vykrikoval „Vyhral som vyhral som.“
    Domorodec neveriacky civel na Angličana. „Čo? Ty si vyhral? Nie, ja som vyhral. Ja som predviedol krajší závod, bol som krajší!“
    Príbeh nás núti zamyslieť sa: Kto mal lepší nápad? Je lepšie vyhrať za akúkoľvek cenu, alebo sa jednoducho tešiť z hry? Vyhrať prvé miesto je len jeden z uhlov pohľadu na to, čo znamená byť víťazom. Pre domorodca bolo vychutnávanie pohybu počas závodu skutočnou súťažou. Možno mali starovekí Gréci pravdu, ak uprednostňovali fyzické cvičenie kvôli prekonaniu samého seba než k porážaniu súperov.
    Zmysel súťaže, závodu nespočíva  len v porážaní súperov a dosiahnutí prvého miesta. Veď koniec koncov, kto si pamätá minuloročného víťaza. Takýto typ víťazstva trvá len krátko. Víťazstvo, ktoré pretrvá je vnútorné víťazstvo, ktoré prichádza z poznania, že sme urobili to najlepšie čo sa dalo. Je to pocit rešpektu k svojim dosiahnutiam a k súperom, ktorí mi pomáhajú byť lepším. Je esenciou slova „aidos“, atletického ideálu starovekých Grékov, ktoré zahŕňa skromnosť, morálnu dôstojnosť , dobré športové vzťahy a radosť zo súťaže samotnej.