Hlavné menu

Novinky na Ultrablogu
Chyba: nepodatrilo se nacist zdroj...
Rubriky

Najčítanejšie články

Neexistuji vhodna data!

Posledné komenáre
  • Dobry den, dekuji za super clanek. Chtela jsem vam ho ohodnotit tou nejlepsi znamkou a v domneni, . . . (Lung-gom-pa. Tibetskí bežci.)
  • Denne sleduje Tvoje výkony.Držíme Ti všetci palce. (3100 Mile Race 2014)
  • KEep it up pranjal. There have been complaints that you have been drinking too much coffee! Grahak (3100 Mile Race 2014)
  • Podľa mňa, je to vec osobnej voľby. Všetky tieto ultraľahke topánky majú výhodu, že neupra . . . (Topánky na behanie)
  • A vivobarefoot topank? v poslednom čase su tie topanky vel'mi popularne... aky je vaš nazor? (Topánky na behanie)
  • Návštevy

    Beh Veľkého Dána okolo sveta

    Vydané dňa 04. 10. 2006 (5169 prečítaní)
    Jesper OlsenJesper Olsen z Dánska začal behať pred 20 rokmi. Súťažil na všetkých tratiach vrátane viacdenných pretekov. Má rýchlosť, vytrvalosť, silu a skúsenosti. Ale to majú aj ostatní bežci. Zaujímalo ma, čo bolo také zvláštne na Jesperovi, že bol schopný ako prvý zabehnúť okolo sveta?

    Nedávno som s ním strávil 2 dni na konci jeho behu Severnou Amerikou. Videl som aspekty Jesperovej osobnosti, ktoré ho robili jedinečným a schopným zvládnuť túto neuveriteľnú úlohu. V prvom rade miluje beh, behá pre sebazdokonalenie, sebaprekonanie, a aby dal radosť ostatným. Je veľmi skromný, priateľský, nič nepredstiera vo vzťahu k ostatným, dokonca ani k neznámym ľuďom. Veľmi sa sústredil na zdokumentovanie behu, fotografovanie a vedenie denníka. Neustále sa uisťoval, či jeho GPS funguje.
        Jesper čítal o iných, ktorí sa pokúšali bežať okolo sveta, ale neuspeli. Bol presvedčený, že existuje cesta, ako uspieť čestne a s radosťou. Po dvoch rokoch podrobného plánovania  sa v januári 2004 s  Alexandrom Korotkovom z Ruska začali v Londýne svoju odyseu.
        Ja len načrtnem jeho dobrodružstvo, ale ak chcete viacej detailov, navštívte jeho webovú stránku www.worldrun.org .
        Kým jeho partner videl beh ako príliš ťažký na to, aby ho dokončil, Jesper si chcel  vychutnať každý deň tak, ako sa len dá. Jesper si veľmi dával pozor, aby si udržal radostný a zdravý postoj, aby sa vyhol zraneniam.

    Sólo behJesper Olsen
        Potom, čo jeho partner beh vzdal, Jesper zabehol sám zostávajúcu vzdialenosť (26 000 km) potrebnú na zapísanie do Guinnessovej knihy rekordov. Behal priemerne 50km denne počas takmer dvoch rokov a starostlivo si viedol záznamy. Kedykoľvek sa zastavil, aby sa napil alebo najedol, vyslal informáciu cez GPS bezdrôtové zariadenie do Guinnessovho počítača, aby mohli sledovať jeho rýchlosť a pozíciu. Robil si tiež stručné zápisky,  fotografoval krajinu a ľudí skoro na každom kilometri.
        Jesper to robil sám, niekedy aj po celé mesiace, bez akejkoľvek pomoci. Musel si  niesť všetok svoj majetok, vrátane stanu, oblečenia, stravy a vody. Robil to tak, že všetko vložil do detského kočíka, ktorý potom tlačil pred sebou. Táto hmotnosť navyše bola vyčerpávajúca, nakoľko menila jeho prirodzený bežecký štýl – jeho ruky sa nemohli pohybovať prirodzene a tým sa mu skrátil krok. Kočík sa pravidelne kazil, čo vyžadovalo čas a energiu a skracovalo jeho drahocenný odpočinok. Preto sa jeho beh cez západnú Kanadu stal obzvlášť namáhavým.
        Ako jeho beh pokračoval, jeho sláva ho predbehla, hlavne na bežeckých internetových stránkach a mnoho dobrovoľníkov mu ponúkalo svoju pomoc. Z neznámych sa čoskoro stali priatelia; Jesperova priateľská povaha mu pomáhala pritiahnuť pomocníkov. Jesper mal tento aspekt behu obzvlášť rád. Stretával množstvo ochotných bežcov, ktorí obetovali svoj čas, aby mu pomohli niesť jeho majetok a behali s ním.
        Abichal Sherrington a ja sme sa k nemu pripojili v Newarku v New Jersey (USA), aby sme ho sprevádzali počas posledných dvoch dní v USA. Mal v sebe toľko energie a entuziazmu, že bolo ťažké uveriť, že jeden rok a deväť mesiacov už behá denne 50 km.
        Počas obeda vyjadril svoju vďačnosť všetkým, ktorí mu pomohli. Povedal, že začínal beh z osobnej ambície, aby vytvoril svetový rekord, ale ku koncu sa cítil zahanbený tým, koľko lásky a podpory dostal počas cesty. Nespomínal si na jedinú negatívnu skúsenosť, len na podporu a povzbudenie. Toto zmenilo jeho postoj k behu, ktorý  teraz cíti ako spoločné dosiahnutie. Prekonal svoj, povedzme, sebecký postoj a zmenil ho na zážitok jednoty.
        Toto je to, čo robí Jespera a jeho dosiahnutie takým špeciálnym; nie len neuveriteľný svetový rekord, ale osobná transformácia a osvietenie, ktoré priniesla jeho jednota a vďačnosť. Ako inak by sa mohol dostať hocijaký bežec, nezáleží na tom aký skúsený, cez takýto dlhý a neuveriteľne náročný podnik bez zranenia a dokonca bez toho, aby vôbec musel miesto behu chodiť ? Áno, zabudol som spomenúť, že bežal celú cestu! Behával dokonca rýchlejšie ako niektorí jeho pomocníci. Abichal sa sťažoval, že nestačil s dychom počas rozhovoru, keď bežal s Jesperom.
        Po skončení americkej časti mal Jesper tri dni prestávku v New Yorku. Počas tejto prestávky ho Sri Chinmoy (zakladateľ Sri Chinmoy Marathon Teamu) pozval na ceremóniu „Zdvíhanie Sveta Srdcom Jednoty“. Sri Chinmoy chcel takto poctiť Jespera predtým, ako odišiel na svoju ďalšiu a poslednú časť behu.

    SPOMIENKY Z NEZABUDNUTEĽNEJ CESTY

    Abichal zaznamenal nasledujúce Jesperove spomienky:

    Veľký cieľ
        Najlepšou časťou behu pre mňa bolo, že som používal svoju myseľ a telo na veci, ktoré sú v živote veľmi dôležité. So všetkou úctou ku každodennej práci (musíme ju robiť), ale je to škoda, že si musíme naplniť myseľ množstvom vecí, ktoré v podstate nie sú také dôležité.
        Takže aj keď posledné tri mesiace boli naozaj ťažké - počas asi roka a pol to bola naozaj iba radosť – bolo to hodné tej námahy, pretože som robil niečo zmysluplné.

    Austrálska púšť
        Prebehnúť túto púšť trvá päť týždňov a potom je tri týždne polopúšť. Maximum, čo som mohol viezť, boli zásoby na tri dni. Môžeš mať zásoby vo vozíku, ale tlačiť ho so zásobami ho robí ťažším, takže na to potrebuješ viac energie, a to vyžaduje viac zásob. Na tri dni som mal asi 25 litrov vody a len veľmi málo potravín. Mal som jednu konzervu špagiet na deň, potom jednu extra fľašu vody a jednu alebo dve extra konzervy špagiet pre prípad, že by sa niečo stalo, aby som prežil trochu dlhšie.
        Takže v púšti nie je šanca, aby som prežil bez pomoci. Nik nežije ani len v blízkosti púšte. Potom sa objavil ten bežec, Peter Gray. To je to, čo ma na behu udivuje: spôsob, akým sa veci diali a ako boli ľudia ochotní pomôcť. Mohlo sa stať, že by som dorazil na púšť a nikto by tam nebol.
        Petra som stretol počas šesťdňového závodu v Colacu. Povedal: „Vieš, priateľu, v púšti zvykne byť trochu horúco. Vieš čo, prídem a pomôžem ti na týždeň. Čo ty na to?“ Odpovedal som: „To je výborné,“ premýšľajúc, že potom budem mať problémy, ale týždeň je lepší ako nič. Peter cestoval tisíc míľ z Geelongu vo svojom starom karavane, aby sa so mnou stretol v Sedone, v poslednom meste pred púšťou.
        Petrova pomoc je o niečom inom. Veľmi mu záleží na tom, aby si sa snažil. Plánoval som behať 50 km denne, ale Peter povedal: „V žiadnom prípade, priateľu. Videl som ťa v Colacu, dokážeš urobiť najmenej 70 km za deň, myslím si, že môžeš robiť 90 alebo 100 km za deň, ale urob aspoň 70 km.“
        Pomyslel som si: „Toto nedopadne dobre. Toto je púšť a ísť na 70 km za deň miesto 50!“ 50 km za deň nie je veľa na viacdenný závod, ale keď už máš v nohách 14000 km, dokonca aj 10 km naviac môžeš naozaj pocítiť. Akokoľvek, Peter povedal: „Len choď spať a ja ťa zobudím o 10.00 večer.“ To bolo dobré, pretože slnko zapadalo o 10.00. Takže sme sa dostali na štartovú čiaru a potom sa zotmelo.  Keď sa v púšti  zotmie, tak sa ochladí na takých 15-20 °C v porovnaní z asi 50 °C cez deň. Bolo veľmi sucho, čo je pre mňa dobré, nemám rád vlhko. Dokážem sa vyrovnať so suchým teplom, ale 50 °C je ako horiaca pochodeň... bez šancí, aby sa v tom dalo behať. Takže sme začali niečo po 10.00, ja som bežal po bielej čiare na krajnici cesty a Peter išiel asi 5 m za mnou. O 2.00 nadránom sme sa zastavili. Najprv som spal v karavane, ale veľmi rýchlo som ho vymenil za svoj stan. Peter kúpil ten karavan v 80-tych rokoch a hovorí sa, že ho odvtedy nečistil. Našiel som pod matracom krabice od pizze z 90-tych rokov!
        Spal som od 2.00 do 4.00. A potom Peter so mnou zatriasol a povedal: „OK priateľu, vstávaj. Vstávaj a bež.“ Bežal som do 7.00. V púšti máte každých 5 km nápis ako ďaleko je k najbližšiemu odpočívadlu. Odpočívadlá majú benzínovú pumpu, reštauráciu a malý hotel. Toto bola naša zastávka. Urobili sme niekoľko fotograafií, išli sme do hotela a spali do 9.00 večer. Po asi týždni sa karavan pokazil. Čakal som na odpočívadle dva dni, zatiaľ čo Peter stopoval a potom išiel vlakom späť do Geelongu,  vrátil sa na svojom druhom aute a ostal so mnou ďalšie štyri týždne. Šiel so mnou až do Norsemanu, veľkého mesta na okraji polopúšte, a odtiaľ ďalšieho pol týždňa do Coolgardie. Toto bolo uznanie a súcit, ktorý som dostával od ostatných ultrabežcov. Každý týždeň zavolal z mincového automatu na odpočívadle do práce: „Uviazol som v púšti na ďalší týždeň. Uvidíme sa potom.“

    Obyvatelia sveta
        Bola to cesta zážitkov štedrosti ľudí v každej časti sveta, v ktorej som bežal. Mám doktorát z medzinárodnej politiky, ale toto je niečo úplne opačné. V medzinárodnej politike, nanešťastie, je to len o konfliktoch, stretoch záujmu, táto alebo tamtá časť sveta, región,   krajina alebo etnická skupina má opačný záujem, alebo súťaží o zdroje s druhou. Bolo to odhalenie, keď som zistil, akí mierumilovní a priateľskí sú obyčajní ľudia. Keď bežíš beh ako je tento, položíš si otázku, prečo je toľko konfliktov. Moja odpoveď ako laika je, že to neprichádza od obyčajných ľudí. Je to medzi tými, ktorí robia rozhodnutia, niečo tam nie je v poriadku.
          Ľudia sú v podstate veľmi priateľskí. V správach vidíte násilie a konflikty. Obával som sa, že to bude nebezpečné. Ale najhoršia vec, čo sa mi za dva roky behu stala bolo, že mi v Japonsku ukradli hodinky, a aj to bolo kvôli mojej vlastnej hlúposti. Na Sibíri si môžete nechať vyloženú peňaženku alebo iné veci a nik sa toho nedotkne. Takže keď som bežal niekoľko mesiacov po Sibíri, absorboval som časť tejto kultúry. Potom v horúcich kúpeľoch v Japonsku  som si nechal hodinky na skrinke s vecami, a o pol hodiny boli preč. Toto bol jediný incident zo štyroch kontinentov. Ľudia sú priateľskí, skoro by som povedal, že až štedrí. Ľudia doma mi vraveli, že ma toľko krát okradnú, že o tom stratím prehľad, a  pritom sa to stalo iba raz. Toto bolo pre mňa veľmi inšpirujúce: čo vidíš v televízii alebo keď študuješ politiku je úplne odlišné, oveľa mieruplnejšie je to, čo zažiješ z prvej ruky.

    Postoje
        V Dánsku máme spojenie, ktoré znamená niečo ako „nevyčnievaj z radu“. Nie je prijateľné, keď si v niečom veľmi dobrý alebo robíš veci, ktoré nie sú bežné. Je pekné, keď si v niečom dobrý, ale nebuď príliš dobrý! Zrejme toto nebola nikdy moja cesta, inak by som takýto beh nikdy nezačal. Verím, že by sme mali pestovať a ceniť takéto schopnosti miesto toho, aby sme sa snažili byť ako ostatní.

    Bežecké bratstvoJesper Olsen
        V severnej Amerike som rozhodne závisel od druhých ľudí. Z ničoho nič sa pri ceste zastavilo niekoľko ľudí a vravia: „My sme tvoji ďalší pomocníci.“ Takto to fungovalo. Je pre mňa zaujímavé, že čím dlhšie som bežal, tým viac som behu rozumel prostredníctvom iných. Za taký dlhý čas sa už stalo normálnym, že ľudia sa zjavili len tak. To neznamená, že som to začal brať ako istotu, ale stávalo sa to tak často, že som nemal obavy. Veci sa proste dejú...

    Nekonečné kilometre
        V podstate som stratil predstavu o vzdialenosti niekedy, keď sme v západnom Rusku oslavovali 5 000 km. Potom, keď sme oslavovali 10 000 km, som už bol len sám, kto behal, ale oslavovali sme to ako tím. Odvtedy som už neoslavoval. 10 000 km, 15 000 km, 20 000 km, nie je v tom žiaden rozdiel. Teda si unavenejší. Strácaš predstavu o tom, čo beh je. Mal som lepšiu predstavu o tom, čo je beh, predtým, ako som začal, než teraz. Teraz sa to pre mňa stalo každodenným životom. Keď som mal pomocníkov a tí povedali: „Ó, ty robíš takú úžasnú vec,“ tak potom som začal opäť oceňovať, čo robím.

    Samota
        Keď som bol dva mesiace sám v kanadských prériách, jedným z hlavných dôvodov, prečo som bol taký vyčerpaný a úplne bez energie, bolo pravdepodobne, že som bežal sám. Pršalo, tlačil som vozík, unavený, mokrý bežec v mierne zapáchajúcom bežeckom oblečení, so starým stanom. Toto nie je fantastické. Pochopíš, že toto vôbec nie je pôsobivé, čo sa tu deje!
        Na web stránke bola taká premávka. Keď bežíš, nevidíš všetko toto. Doslova som si myslel, že Phil a ja a moja rodina a možno jeden zo sponzorov by mohol sledovať beh, pretože takto to vyzerá z trate. Takže  si myslím, že je pravdou, že samotný beh a dosiahnutie je úsilím a vlastníctvom všetkých zúčastnených bežcov. Už viac necítim, že je  to môj beh -  ja len zabezpečujem tú bežeckú časť.

    Odvtedy Jesper úspešne dokončil beh v Londýne 23. októbra 2005. Nasleduje zápis z jeho denníka, ktorý, podľa mňa, presne vystihuje Jesperov pozitívny dojem z behu:

    Súhrn
        Okrem toho, že ubytovanie (poskytnuté druhými) zmierňuje ekonomickú náročnosť takéhoto behu,  poskytuje taktiež pohľad do denného života vo všetkých krajinách, cez ktoré som bežal na ceste cez štyri kontinenty. A aj keď som sa stal prvým bežcom, ktorý náležite zdokumentoval beh okolo sveta, čo bolo mojím hlavným cieľom, osvietenie (!) zo zážitku rôznych kultúr a zvykov – a priateľstvo –  sa stalo pre mňa oveľa dôležitejším. Dostal som ako dar každodenné príklady toho, v akom mierumilovnom a priateľskom svete žijeme, napriek tomu, aké obrazy konfliktov a vojen  nám dennodenne ukazujú!

                                      Arpan DeAngelo

    [Akt. známka: 0,00 / Počet hlasů: 5] 1 2 3 4 5
    | Autor: Prānjal | Počet komentárov: 1 | Pridať komentár | podpor nás na vybrali.sme.sk podpor nás na vybrali.sme.sk| Informační e-mailVytlačiť článok | Zdroj: Self-Transcendence-Fragrance magazin
    Google

    Novinky
    08.11.2010: 100 km E.A.A. EUROPEAN CHAMPIONSHIP
    Muži:
    1. JONAS BUUD, SWE, 6:47:40
    2. OLEKSANDR HOLOVNYTSKYY, UKR, 6:51:03
    3. ANDRÉ COLLET, GER, 6:51:54

    7. DANIEL ORÁLEK, CZE, 6:58:26
    21. ONDREJ EVIN, SVK, 7:25:53
    27. PETER TICHY. SVK, 7:35:28
    34. MILAN ADAMEC, CZE, 7:49:20
    49. JAROSLAV BOHDAL, CZE, 8:14:53
    55. SLAVOMIR LINDVAI, SVK, 8:35:17
    61. RUDOLF LORENCIK, SVK, 8:55:11
    63. JAN BUJNAK, SVK, 9:23:34

    Ženy:
    1. ELLIE GREENWOOD, GBR, 7:29:05
    2. MONICA CARLIN, ITA, 7:30:50
    3. LIZZY HAWKER, GBR, 7:33:26

    30. ALENA ŽÁKOVSKÁ, CZE, 9:34:32
    32. MARTINA JUDA, CZE, 9:56:17
    33. VILMA PODMELOVÁ, CZE, 10:21:09

    28.09.2009: Spartathlon 2009
    Muži:
    1. Ryoichi Sekiya, JPN, 23:48:24
    2. Lars Christofferse, DAN, 24:31:45
    3. Jon Berge, NOR, 25:09:38

    10. Slavomír Lindvai, SVK, 27:16:10

    Ženy:
    1. Sumie Inagaki, JPN, 27:39:49
    2. Yoshido Matsuda, JPN, 31:16:12
    3. Lisa Bliss, USA, 32:23:26

    11.05.2009: Self-Transcendence 12+24 Stunden-Lauf Basel
    24-hodinový beh

    Muži:
    1. Kai Horschig, GER, 212,686km
    2. Ananda-Lahari Zuščín, SVK, 209,747km
    3. Victor Rodionov, LAT, 209,121km

    Ženy:
    1. Carmen Hilderbrand, GER, 207,390km
    2. Nicole Kresse, GER, 176,358km
    3. Ramona Thevenet-Smith, GBR, 166,224km

    12-hodinový beh

    Muži:
    1. Simon Schmid, SUI, 129,120km
    2. Udo Stossberger, GER, 127,512km
    3. Grigire Cilipic, MDA, 127,370km

    Ženy:
    1. Regina Berger-Schmitt, GER, 111,331km
    2. Caroline Girod, SUI, 98,300km
    3. Belinda Eckert, GER, 96,309km

    05.05.2009: IAU 24h World Challenge, Bergamo, Taliansko
    Muži:
    1. Henrik Olson, SWE, 257,042km
    2. Ralf Weis, GER, 244,492km
    3. Yuji Sakai, JPN, 242,713km

    29. Petr Dostálek, CZE, 213,466km
    34. Slavomír Lindvai, SVK, 208,898km
    39. Miroslav Osladil, CZE, 206,233km
    64. František Gállik, SVK, 183,951km
    74. Martin Huncovský, CZE, 177,319km
    137. Ján Bujňák, SVK, 52,161km

    Ženy:
    1. Anne-Cecile Fontaine, FRA, 243,644km
    2. Brigitte Bec, FRA, 234,977km
    3. Monica Casiraghi, ITA, 223,848km

    38. Martina Nemečková, CZE, 175,098km
    50. Pavnína Procházková, CZE, 154,900km
    56. Dagmar Hurková, CZE, 137,963km

    05.05.2009: Self-Transcendence Six and Ten Day Race, New York
    10-dňový beh

    Muži:
    1. Madhupran Schwerk, GER, 777 míľ
    2. Igor Mudryk, UKR, 712 míľ
    3. Yuri Trostenyuk, UKR, 629 míľ

    12. Chakradhara Čáslava, CZE, 501 míľ
    13. Rastislav Uličný, SVK, 495 míľ
    19. Padyatra Komák, SVK, 408 míľ

    Ženy:
    1. Kaneenika Janáková, SVK, 707 míľ (Slovenský rekord)
    2. Sarah Barnett, AUS, 684 míľ
    3. Jayasalini Abramovskikh, UKR, 619 míľ

    6. Ivana Nemcová, CZE, 559 míľ
    10. Sylva Stradalová, CZE, 525 míľ
    14. Zuzana Dócziová, SVK, 503 míľ

    6-dňový beh

    Muži:
    1. Darren Worts, USA, 420 míľ
    2. Vilodymyr Hlushchuk, UKR, 391 míľ
    3. Vlastimil Dvořáček, CZE, 375 míľ

    11. Ales Pliva, CZE, 293 míľ
    12. Michal Petříček, CZE, 285 míľ

    Ženy:
    1. Dipali Cunningham, AUS, 513 míľ (WR)
    2. Pam Reed, USA, 490 míľ
    3. Lenka Švecová, CZE, 372 míľ

    9. Sunanda Mináriková, CZE, 284 míľ

    05.05.2009: Podvihorlatský maratón 2009
    Muži:
    1. Ferenc Biri, HUN, 2:43:09
    2. Vladislav Lipovský, SVK, 2:44:46
    3. János Zabari, HUN, 2:45:24

    Ženy:
    1. Anna Balošáková, SVK, 3:35:26
    2. Zlatica Semanová, SVK, 3:40:23
    3. Erika Billá, SVK, 3:43:39

    16.04.2009: Athens Ultramarathon Festival 24h, 48h, 72h and 7 days
    7 dňový beh

    Muži:
    1. SICHEL WILLIAM, GBR, 805km
    2. LO WEI NING, TPE, 789,217km
    3. NOMIKOS NIKITAS, GRE, 771km

    Ženy:
    1. JANOSI ELVIRA, HUN, 436,156km

    72 hodinový beh

    Muži:

    1. BATZOGLOU VAGELIS, GRE, 415km
    2. KOROVESIS GEORGE, GRE, 304,305km
    3. PRIMUS THOMAS, AUT, 300km

    Ženy:

    1. HUANG SHU MIN, TPE, 407,507km

    48 hodinový beh

    Muži:
    1. KAZOURIS DIMITRIS, GRE, 300km
    2. JONES COLIN, GBR, 275km
    3. PAPACHARALABOUS NIKOS, GRE, 216km

    Ženy:
    1. GIANNAKOPOULOU DIMITRA, GRE, 201km
    2. VENITI MARIA, GRE, 134,72km

    24 hodinový beh

    Muži:
    1. GEORGIOPOULOS KONSTANTINOS, GRE, 211km
    2. NIKOLIS CHARALAMBOS, GRE, 207,228km
    3. MUSTALA ARI, FIN, 204,892km

    Ženy:
    1. BERCES EDIT, HUN, 201,237km
    2. CHIA LUH SIN, TPE, 193,52km
    3. AHLHOLM TUULA KRISTIINA, FIN, 185,462km

    07.04.2009: Marathon Des Sables 2009
    Muži:
    1. Mohamad Ahansal, MAR, 16:27:26
    2. Aziz El Akad, MAR, 16:31:40
    3. Salameh Al Aqra, JOR, 17:15:06

    234. Stanislav Kmec, SVK, 31:04:25

    Ženy:
    1. Touda Didi, MAR, 23:30:44
    2. Meghan Hicks, USA, 24:29:16
    3. Luz Perez Carbajo, ESP, 24:38:32

    47. Ivana Pilarova, CZE, 40:50:12

    29.03.2009: ČSOB Bratislava Marathon
    Muži:
    1. HAURYCHENKO Aliaksej, BLR, 2:21:40
    2. BARTKIEWICZ Krzysztof, POL, 2:31:38
    3. HOLEČKO Martin, SVK, 2:31:47

    Ženy:
    1. FÖLDINGNÉ NAGY Judit, HUN, 2:50:21
    2. PETNUCHOVÁ Ingrid, 2:51:05
    3. MARTINCOVÁ Ivana, 2:54:17

    23.03.2009: Furčianský maratón
    Muži:
    1. Slavomír Lidvai, SVK, 2:53:25
    2. Ondrej Evin, SVK, 2:55:12
    3. Rudolf Lorenčík, SVK, 2:56:50

    Ženy:
    1. Zlatka Semanová, SVK, 3:55:08
    2. Eva Hatalová, SVK, 3:55:23
    3. Alžbeta Tiszová, SVK, 4:15:05
    Archív správ...

    Táto web stránka bola vytvorená prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.
    Vaše pripomienky, podnety a námety zasielajte na náš mail ultrabeh - ZAVINÁČ - ultrabeh.sk .